Rozdelenie spisovateľov na záhradníkov a architektov prvýkrát spomenul George M. M. Martin, keď vysvetľoval, ako vytvoril svet zo série Pieseň ľadu a ohňa. Verí, že väčšina spisovateľov má v sebe z obidvoch niečo a potom sú takí, ktorí sa silno prikláňajú k jednému alebo druhému typu.
Kto je architekt a kto je záhradník
Architekt je typ spisovateľa, ktorý verí v plánovanie a nepodceňuje dôkladnú prípravu. Má jasnú vidinu, čo chce dosiahnuť, kde sú záchytné body príbehu, ako budú prebiehať dejové zvraty a kto sú hlavné a vedľajšie postavy. Architekt má vždy vopred pripravený plán a osnovu, ktorej sa bude pri písaní držať. Pozná zdroje, z ktorých bude čerpať a má stanovené deadliny.
Spisovateľ záhradník si namiesto plánovania užíva proces písania. Nápady prichádzajú náhodne, postavy sa rodia v hlave, rozvíjajú a zomierajú počas toho, ako o nich píše. Tu zasadí nejaké semienko, tam ďalšie a uvidí, čo z toho vyrastie. Možno má hrubú predstavu o konci, ale rád sa nechá prekvapiť, ak ho príbeh zavedie na celkom iné miesta. Pre záhradníka je totiž cesta cieľom.
Výhody a nevýhody architekta
Dôkladná príprava a vopred vytvorený plán uľahčujú prácu takmer vo všetkom, písanie nevynímajúc. Ak viete, kam sa chcete v príbehu posunúť a čo chcete dosiahnuť, písanie je omnoho jednoduchšie. Taktiež sa znižuje šanca, že sa zaseknete v deji a nebudete vedieť, ako pokračovať.
Na druhej strane, dôkladne predpripravený dej sa môže stať aj ľahko predvídateľným. Pri tomto type písania často trpia aj postavy. Môžu pôsobiť umelo, pretože sa ich autor snaží za každú cenu napasovať do vopred pripraveného deja a dostať ich z bodu A do bodu B bez ohľadu na nejaký vnútorný vývoj a budovanie charakteru.
Spisovatelia architekti by si mali dať pozor, aby ich dom (príbeh) nebol tak presne nalinkovaný, až bude pôsobiť stroho a nudne a nikto v ňom nebude chcieť bývať.
Výhody a nevýhody záhradníka
Pri tomto type písania vzniká potenciál vybudovať komplexný a originálny príbeh, pretože ani sám autor ešte netuší, čo všetko sa v deji prihodí a aký bude záver, aj keď, samozrejme, nejaký hrubý odhad pravdepodobne má. Znižuje sa riziko ľahko predvídateľného deja a zároveň aj postavy pôsobia plastickejšie a prirodzenejšie, pretože rastú a vyvíjajú sa podobne ako rastliny, ktoré by záhradník zasadil v reálnej záhrade.
Rozvíjanie nápadov za pochodu však môže priniesť aj chaos v postavách a dejových linkách. Taktiež sa môže stať, že autor pri tvorbe nevhodne odbočí a dostane sa do slepej uličky. Preto by si mal záhradník dávať veľký pozor, čo kde zasadí, aby ho záhrada nakoniec neprerástla a príbeh neskončil rozpracovaný v zásuvke. Vyzerá to tak, že aj George M. M. Martin sa stratil v záhrade ľadu a ohňa a ukončenia série sa nedočkáme.
Ani jeden štýl nie je lepší alebo horší. Ja som prísna architektka a ak nemám všetko vopred premyslené, nenapíšem ani úvodnú vetu. 😀 Každému sadne niečo iné podľa jeho povahy a štýlu, akým pracuje. Dôležité je, aby písanie prinášalo radosť bez ohľadu na to, aké postupy pri ňom používame.
