Napísať knihu nebolo hlavným cieľom môjho sabatikalu. Napriek tomu som tento dôležitý míľnik túžila dosiahnuť a bola som presvedčená, že sa mi to zaručene podarí. O to viac ma mrzelo, keď nastal presný opak.
S odstupom času rozumiem príčinám a ponúkam svoje skúsenosti, ak sa niekto chystá na podobný experiment.
Viac času neznamená lepšiu disciplínu
V obdobiach, kedy som nepísala, som za hlavný dôvod stagnácie považovala nedostatok času. Keby mal deň o dve hodiny viac, keby som počas víkendu nemusela robiť nič iné, keby som si mohla vziať viac dní dovolenky… Takýmito argumentmi som ospravedlňovala vlastnú lenivosť. Nájsť si chvíľu na písanie však nie je o čase, ale o dobrom časovom manažmente. Problém priorizovať aktivity v bežné dni nezmizne lusknutím prsta ani počas sabatikalu. Niekedy mám pocit, že čím viac voľna je k dispozícii, tým ťažšie je odolať prokrastinácii.
Písať niekoľko hodín vkuse je mimoriadne náročné
Naivne som si predstavovala, ako si ráno sadnem k počítaču a niekoľko hodín budem s radosťou ťukať do klávesnice. Ešte naivnejší bol predpoklad, že to zvládnem aj viac dní po sebe. Kedysi som takto pracovala ako copywriterka, no motivácia k písaniu je dramaticky vyššia s deadlinom a vidinou skorého zárobku.
Nemala som žiadny plán
Absencia plánu znamenala ďalší klinec do rakvy. Chcela som pracovať na toľkých veciach, že som nakoniec neurobila nič poriadne. Chcela som revidovať staré poviedky, hľadať nápady na nové a samozrejme napísať román. Písala som to, na čo som mala aktuálne náladu a výsledkom bolo množstvo nedokončených textov, ktoré sa mi v konečnom dôsledku ani nepáčili.
Chýbali mi podnety
Pár kreatívnych nápadov by sa našlo, no nedarilo sa mi ich rozpracovať. Sedela som doma a snažila sa písať, ale nešlo mi to. Až počas sabatikalu som si uvedomila, akým požehnaním je mať prácu, ktorá ma núti chodiť medzi ľudí. Najlepšie inšpirácie na príbehy totiž nie sú schované doma medzi štyrmi stenami. Na rozvoj kreativity je najlepší pestrý život s množstvom podnetov.
Hoci som počas sabatikalu knihu nenapísala, toto obdobie mi prinieslo množstvo poučení. Dozrievanie autorov a autoriek spočíva aj v tom, že sa naučia, aký spôsob písania a aké techniky sú pre nich najideálnejšie. Každý sme iný a čo jednému vyhovuje, ďalšiemu spôsobuje frustráciu.
Ja už svoj spôsob písania poznám. Aj vďaka nemu mám teraz, keď píšem tieto riadky, rukopis dokončený, zrevidovaný a aj poslaný do vydavateľstiev. V ďalšom článku sa dočítate, ako som to dosiahla.
