Pohladkaj ma po brušku!
Hlavná hrdinka Nikola využije povinnosť nosenia rúška vo svoj prospech. Snaží sa nejesť mäso, avšak návšteva potravín je pre ňu väčším rizikom, než si myslela.
Vegánka je mikropoviedka, ktorá vznikla počas zavádzania protipandemických opatrení v súvislosti s koronavírusom. Prečítate si ju v zbierke Kvety smrti, kde nájdete okrem Vegánky aj desať ďalších hororových príbehov.
Ukážka
Nosenie rúšok bolo pre Nikolu vítanou zmenou. Konečne mohla slobodne chodiť medzi ľudí a dokonca sa jej darilo aj v predsavzatí stravovať sa výhradne vegánsky. Vzhľadom na optimistickú náladu ju nerozhodil ani zvyčajne deprimujúci výklad v drogérii. Len na chvíľu spočinula závistlivým pohľadom na rúžoch a dokonalých modelkách, ktoré na ňu špúlili pery z plagátov. Radšej rýchlo odkráčala preč. Nemalo zmysel trýzniť sa.
Už z diaľky videla, že v rade pred obchodným domom vystávajú netrpezliví zákazníci. Po skončení nákupných hodín pre seniorov bývali potraviny plné a vtedy sa kradlo najlepšie. V dave, ktorý sa ihneď vrhol na oddelenie ovocia a zeleniny, sa dalo ľahko stratiť. Ceny boli výhodné, ale Nikolu nezaujímali. Nemala pri sebe ani cent.
Hoci do košíka vložila pár jabĺk a pomarančov, väčšie množstvo skončilo pod kabátom a hrubým neforemným svetrom. Vzala aj paradajky, jarnú cibuľku a chrumkavé cukety, ktorým prišla na chuť len nedávno. Potom sa presunula do iných uličiek, kde si naoko prezerala tovar, no v skutočnosti nenápadne pchala obsah košíka pod oblečenie.
S pocitom spokojnosti sa potom ešte prechádzala po predajni, ale čoskoro ju to omrzelo. Otrepané pesničky dnes púšťali príliš nahlas a z opakujúcich sa reklám ju rozbolela hlava. Cez zónu samoobslužných pokladní prekráčala bez najmenšej obavy a zamierila k východu. Vtom k nej pristúpil plešatý muž a pred nosom jej zamával kartičkou SBS.
,,Poďte so mnou!“ vyzval ju bez pozdravu a ukázal na dvere pri vstupe. Nikole naskočila husia koža a rukami si podvedome objala brucho.
Ako príbeh pokračuje ďalej? Dozviete sa v knihe Kvety smrti.